Dátum:
31.07.2026
Do jubilea storočnice školskej budovy s hrdým názvom „Jubilejná škola 1928“ na priečelí jej hlavného vchodu nás delia dva roky. Smutnou realitou je, že dedinská málotriedka – Základná škola M. R. Štefánika, ktorá z „nežnej“ revolúcie vykvitla, v letných horúčavách „nežnej“ školskej reformy po 36 rokoch čulého života náhle dodýchala.
Záver školského roka 2025/2026 vtlačil do našej pamäti nezabudnuteľné chvíle, prežité s našimi zverencami a ich skvelými rodičmi v lone tatranskej prírody. Moment, keď špeciálna trojkolka s Miou dohrkotala v záprahu žiackeho „lanového“ družstva k Brnčalovej chate na Zelenom plese, povalil naše mnohé pochybovanie o nemožnom.
Nemenej zarezonovali aj dve večerné vystúpenia žiakov na nádvorí školy v podobe audiovizuálneho scénického pásma o jaskyniach a dierach Brezovských Karpát, uvedené v posledný víkend pred prázdninami. Boli aj našou osobnou rozlúčkou so žiakmi, rodičmi, priateľmi i záverečnou „pracovnou“ bodkou nášho pôsobenia v škole a v školských službách.
Obecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 31.7.2026 schválilo ukončenie prevádzky ZŠ, začatie procesu na vyradenie so siete škôl a podanie žiadosti na výmaz z registra škôl a školských zariadení k 31.8.2026 – dokladované zápisnicou. Odôvodnenie bolo listom zaslané žiakom, rodičom i zamestnancom prostredníctvom EduPage i mailom.
Ak bude niekto v budúcnosti analyzovať kroky, ktoré viedli k zatvoreniu plne funkčnej dedinskej školy, nadštandardne vybavenej modernými vyučovacími prostriedkami, internou bankou vlastných digitálnych vzdelávacích aplikácii, naplno žijúcou kultúrou, umením, športom, turistikou a záujmom o prírodu a históriu regiónu, so skvelými žiakmi a živou rodičovskou komunitou, mal by vedieť aj o aspektoch, ktoré sa podpísali o jej náhly pád.
- problém nespočinul v nezáujme o učiteľské posty, ktoré sa uvoľnili po našom odchode na dôchodok, ale fakt, že počas uplynulého školského roka sa napriek úsiliu zriaďovateľa, školy, rady školy i samotných rodičov nepodarilo nájsť nástupcu na pozíciu riaditeľa školy. Ďakujeme všetkým, ktorí vynaložili úsilie a zapojili do hľadania vhodného kandidáta. Mieru vloženej energie a času si vie spätne zhodnotiť každý sám. Žiaľ, stratil sa nám aj lokálpatriotizmus, vzťah k rodisku a odvaha ísť po ťažšej a menej pohodlnej ceste u mladých, čerstvo vyštudovaných učiteľov v regióne.
- demografický vývoj obce a počet narodených je podobne ako v stovkách ďalších malých obcí alarmujúci. Pracovné príležitosti v obci sa stratili zánikom roľníckeho družstva, neskôr i nábytkárskej firmy. Základné podmienky individuálnej bytovej výstavby a infraštruktúry sa nepodarilo doteraz vyriešiť, čo výrazne obmedzilo prílev mladých rodín. I napriek tomu výhľad do budúcna nemusí byť úplne čierny. Čoraz viac rodičov hľadá menšie školy rodinného typu, kde sa deti cítia bezpečnejšie, pracujú v menšom kolektíve, s individuálnym prístupom, v prírode, na čerstvom vzduchu… Podiel „cezpoľných“ z Priepasného, Prašníka, Polianky, Bukovca, ale najmä z Brezovej tvoril počas posledných troch desaťročí častokrát viac ako polovicu celkového počtu žiakov. Ich rodičia uprednostnili dedinskú školu, hoci to bolo z hľadiska času i zvýšených nákladov na dopravu náročnejšie.
- preťaženie učiteľov a riaditeľov zbytočnou byrokraciou, neustálymi zmenami zákonov, nariadení, permanentnými aktualizáciami poriadkov, školských vzdelávacích programov, individuálnym spracovaním učebných osnov na každej škole osobitne, presadzovania „bezbrehej“ inklúzie, viedlo mnohých k frustrácii. Učitelia chcú učiť, vychovávať, rozdávať, hrať sa s deťmi v prírode. Sedenie za monitormi, dotazníkmi, hodnotiacimi správami, nad záplavou informácii a balastu zo všetkých strán, pretlakom ponuky všakovakých vzdelávaní a aktivít od mimovládok (často hraničiacich s gýčom a komerciou) vyústilo u mnohých do „úteku“ za konkrétnou prácou s deťmi. V horšom prípade aj do rezignácie. Funkcia riaditeľa na málotriedke s množstvom administratívnych činností, ktoré na plnoorganizovaných spracúva celý tím spolupracovníkov, je za rozbehu „kurikulárnej“ reformy prakticky len ťažko zvládnuteľná, a preto aj málo atraktívna.
- “nežná” kurikulárna reforma školstva rozdelila vzdelávanie v základnej škole na 3 cykly. Je v podstate jedno, či sa škola rozhodne v prvom cykle pre tri ročníky alebo päť, finančne a personálne to bude v oboch prípadoch ťažko zvládnuteľné. Jeden ročník vždy zostane osamotený. Dva ročníky v jednej triede sú pre málotriedku ideálne, zároveň sú však aj maximom pre kvalitnú výučbu. Vízie o spájaní s inými školami sú skôr utópiou, hoc myšlienka o tom, že v malej škole sa bude len učiť a administratívu zabezpečí kmeňová, by bola z pohľadu málotriedok veľmi lákavá. Veľké školy majú v súčasnosti problémy samy so sebou a nepotrebujú elokované dedinské „prívesky“. Ministerstvo malé školy zhora rušiť nebude. Nové pravidlá a znížené normatívy, ktoré stanovilo, prinútia však k ich zatváraniu samotných zriaďovateľov. Bremeno rozhodovania a následných dopytov od komunity ponesú obce, starostovia a zastupiteľstvá obcí. Vidiek by si zaslúžil viac. Z hľadiska prírody, ľudskej práce a tradičnej ľudovej kultúry je unikátny, krajinotvorný, z hľadiska získavania potravín nenahraditeľný. Dobrá škola je jedným z pilierov kultúrneho života dediny a popularizácie regionálnej histórie.
- opakované zdôrazňovanie a zovšeobecňovanie slabých výsledkov žiakov malých škôl v porovnaní s veľkými a krátkozraké pohľady na rentabilitu a neperspektívnosť málotriednych škôl v mienkotvorných médiách zo strany školských inštitúcii, decimuje odvahu mladých a perspektívnych pedagógov vydať sa neistou a náročnou cestou. Na vzdelanostnú a morálnu úroveň odchádzajúcich žiakov sa treba pýtať ich rodičov a učiteľov škôl, ktoré žiakov z našej málotriedky prijali, rozhliadnuť sa, kde všade sa úspešne uplatnili, čím sú a čo v živote dosiahli.
- nerealizovaná obnova a rekonštrukcia budovy základnej školy z roku 2004 podľa projektovej dokumentácie podporenej pani Naďou Micherovou – Žuffovou, ktorá predpokladala vytvorenie spojenej ZŠ s MŠ, s presťahovaním MŠ , školskej kuchyne a jedálne do revitalizovaných priestorov podkrovia budovy ZŠ. Zo strany obce by to bol v tých časoch asi najpodstatnejší krok v úsilí zachovať v rodisku M. R. Štefánika fungujúcu školu, resp. školstvo. Jedna budova, jedna škola, jeden riaditeľ, dostatočný počet detí, nižšie náklady, väčšia nádej na prežitie… Žiaľ, nepodarilo sa.
Bude nám, ktorí sme tu prežili neľahkú, ale nezvyčajne krásnu a vzácnu etapu života, len veľmi zaťažko prechádzať popri budove, v ktorej utíchla školská vrava a detský huriavk. Zostáva len dúfať, že obec nerezignuje, že ľahostajnosť voči školskej budove nepokorí odhodlanie, že Jubilejná škola 1928 – skvost školskej architektúry od popredného slovenského architekta Milana Michala Harminca sa dožije citlivej obnovy hodnej významnej pamiatky prvorepublikového školstva a modernejšieho i úspornejšieho kúrenia… a snáď za nejaký čas v nej znova zadrnčí školský zvonec.
Ďakujeme našim žiakom, rodičom, kolegyniam – učiteľkám a vychovávateľkám v škole i materskej škole, upratovačkám, ženám od kuchyne, zriaďovateľovi – starostom. administratívnym pracovníčkam, Spolku rodákov M. R. Štefánika, Rodičovskému združeniu i Rade školy, Cirkevnému zboru, priateľom, sponzorom, remeselníkom a všetkým ľuďom, ktorí prispeli nezištnou prácou a podporou ducha. Osobitne Ing. arch. Viliamovi J. Gruskovi do neba za vytrvalú pozornosť a priazeň, ktorou sa snažil nás i školu smerovať k umeniu, človečine a vyšším cieľom ľudského bytia.
Budeme držať palce novootvorenej Základnej škole M. R. Štefánika v obci Baš Garvand v Azerbajdžáne, ktorej základný kameň slávnostne položili tamojší prezident Ilhamon Alijev spolu s naším prezidentom Petrom Pellegrinim v júli 2026.
Martin a Tatiana Janštovci
__________________________________________________________________________________________
