Dátum:
23.09.2025
Otília Malíková (23.9.1925 – 26.8.2015)
Drobná spomienka k nedožitým stým narodeninám PANI UČITEĽKY,
čo mala úsmev, láskavosť a pohladenie pre každého.
Z histórie Košarísk sa dá vysledovať, že elementárne školstvo v nej ťahali zväčša „kantorské“ rodiny v približne 30-40 ročných cykloch. Krkošovci od roku 1910 do roku 1951 ustáli štyri režimy: Rakúsko-Uhorsko, 1.ČSR, vojnový Slovenský štát, povojnové Československo. Malíkovci v rokoch 1952 – 1985 socialistické Československo vrátane obrodného pokusu o socializmus s ľudskou tvárou. Obe kantorské rodiny zanechali v našej obci výraznú stopu.
Mladá pani učiteľka Otília Malíková sa prvýkrát ocitla na lákavej a zároveň neľahkej pedagogickej dráhe v roku 1949 po boku svojho manžela Jána Malíka, ktorý v tých časoch zastával funkciu riaditeľa Národnej školy v Hrachovišti. Vtedy ešte ako pomocná učiteľka. Mladý pár sa v malebnej dedinke pod Plešivcom dlho nezdržal. Pán učiteľ totiž pôsobil aj ako organista v miestnom rímsko-katolíckom kostole, čo vtedajšia vrchnosť nerada videla. Zo „služobných“ dôvodov bolo teda Malíkovcom v roku 1952 ponúknuté miesto v takmer rýdzo evanjelickej obci Košariská, rodisku gen. M. R. Štefánika. Ich konfesiu však prostredie postupne akceptovalo a obyvatelia ich prijali ako svojich. Tu, v budove Jubilejnej školy 1928 prežili spolu so svojimi dcérami a generáciami kopaničiarskych žiakov snáď najkrajšie roky svojho života. Neľahké štúdium na Pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Trenčíne popri práci dalo pani učiteľke i rodine zabrať, ale i tak sa po boku svojho manžela aktívne zapájala do pracovných a kultúrno-spoločenských akcií v obci. Pomáhala pri prístavbe školy a zriadení provizórnej školskej jedálne v kabinete školy. Spolu s pani Zuzanou Pašmíkovou vydávali deťom desiate a obedy. Bola jednou z iniciátoriek otvorenia materskej školy v obci v starej budove školy. Viedla obecnú knižnicu, organizovala čitateľské besedy pre ženy, pracovala v rôznych spolkoch žien v obci. Pravidelne so žiakmi nacvičovala divadelné predstavenia, pripravovala kultúrne programy k pamätným dňom, k dožinkovým slávnostiam, pletenie vencov, kytíc, sprievod a iné. K nezabudnuteľným patria dodnes aj zážitky žiakov z koncoročných výletov po nádherných kútoch Slovenska a Moravy. Predovšetkým sa však s láskou venovala svojim žiakom, najmä tým najmenším v 1.a 2. ročníku. Po odchode do dôchodku krátko pracovala v MŠ Košariská a v Brezovej pod Bradlom.
V roku 1983 sa spolu s manželom rozlúčili z Košariskami a odišli na zaslúžený dôchodok do Kočoviec. Na svoje posledné pôsobisko vždy radi spomínali a boli nesmierne hrdí na svojich žiakov. Tí na nich nezabudli a do konca života dostávali množstvo pozdravov, listov, ba aj osobných návštev rodičov a žiakov. Mali z toho všetkého obrovskú radosť.
Svoj večný sen snívajú na miestnom cintoríne v Kočovciach.
ĎAKUJEME VÁM, NAŠI MALÍKOVCI!
