Milan Rastislav Štefánik

(1880 – 1919)

“Áno, musíme žiť jeden pre druhého, lebo šťastie jednotlivca mohutnie takou mierou, akou sa ono množí okolo neho.”

“Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností.”

“Energia moja vzrastá tým postupom, akým sa vyskytujú prekážky. Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.”

1880 - M.R.Štefánika sa narodil v rodine evanjelického kňaza Pavla Štefánika a Albertíny, rodenej Jurenkovej na fare v Košariskách ako šiesty z dvanástich detí.

1886 - Nastupuje do prvého ročníka cirkevnej evanjelickej školy v Košariskách k učiteľovi Martinovi Kostolnému.

1890 - Učí sa v evanjelickom lýceu v Bratislave.

1898 - Maturuje na lýceu v Szarvasi. Pokračuje na Českom vysokém učení technickém, odbor stavebné inžinierstvo. Zapája sa do činnosti slovenského spolku vysokoškolákov Detvan.

1900 - Prestupuje na filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, odbor matematika a astronómia.

1902 - Absolvuje študijný pobyt na filozofickej fakulte a technike v Zurichu.

1904 - Promuje ako doktorant filozofie Karlovej univerzity v Prahe.

1905 - Pracuje na Meudonskej hvezdárni u vedca J.Jansena. V rámci vedeckých pozorovaní vystupuje na Mont Blanc. Celkove zdolá vrchol šesť ráz. V Oxforde je zvolený za člena Únie pre pozorovanie a výskum Slnka.

1906 - Vedecká cesta do Turkestanu.

1907 - Počas návratu z Ruska navštevuje L.N.Tolstého v Jasnej Poľane.

1909 - Meterologické pozorovania v Alžírsku a cesta do Tunisu.

1910 - Pozoruje Halleyovu kométu na Tahiti v Polynézii.

1911 - Cesta na Nový Zéland, ostrov Vavau, súostrovie Fidži a do Austrálie s cieľom pozorovaní zatmenia Slnka.

1912 - Diplomaticko-spravodajské služby a pozorovanie Slnka v Brazílii. Udelenie francúzskeho občianstva.

1913 - Na otcovom pohrebe poslednýkrát navštívi Košariská i Slovensko. Podniká vedecké a diplomatické cesty na Tahiti, do USA, Panamy, Ekvádoru a súostrovie Galapágy.

1914 - Preberá Rytiersky rad Čestnej légie. V Maroku ho zastihne správa o vypuknutí svetovej vojny.

1915 - Nastupuje do francúzskej armády ako pilot a zriaďuje meteorologickú službu v leteckom vojsku. Lieta na srbskom fronte a začína organizovať československý zahraničný odboj.

1916 - Spolu s T.G.Masarykom a E. Benešom zakladá Česko-slovenskú národnú radu v Paríži. Rokuje v Rusku, organizuje nábor dobrovoľníkov – krajanov v Rumunsku.

1917 - Absolvuje diplomatickú cestu do Ruska, snaží sa o vytvorenie armády s krajanov v USA. Francúzsky prezident H.Poincaré schvaľuje dekrét o vytvorení česko-slovenskej armády vo Francúzsku.

1918 - Usiluje sa o zriadenie légii z českých a slovenských zajatcov, bývalých rakúsko-uhorských vojakov v Taliansku. Zoznamuje sa s budúcou snúbenicou markízou Giuliane Benzoni. S generálom Janinom cestuje do USA, Japonska a na ruskú Sibír, kde sa ešte stále nachádzajú početné česko-slovenské vojská. Dosahuje hodnosť generála je menovaný za ministra vojny novej Československej republiky.

1919 - Zúčastňuje sa politicko-vojenských rokovaní v Paríži a Ríme. 4. mája odlieta z Talianska do oslobodenej vlasti a tragicky hynie spolu s tromi talianskymi letcami na slovenskej zemi v Ivánke pri Dunaji. Pochovali ho na vrchole Bradla, neďaleko rodiska, za smútku celého národa.

© 1993-2017 Základná škola M.R.Štefánika Košariská. Všetky práva vyhradené