Dátum:
17.10.2014
Program v rámci Mesiaca úcty k starším – ND Štefánikov Košariská
Milí naši starší,
sme tu, aby sme Vám ako staršej, múdrosťou a skúsenosťami okutej generácií, spríjemnili aspoň jeden z roka. Prizvali nás do záprahu naše ženičky z Babského spolku, takže sme sa museli prispôsobiť ich náture. Namiesto školského programu – v minulosti zvyčajne vážnejšieho a náučnejšieho, Vám prinášame ľahšiu tému, o ktorej kedysi botanik a kňaz Andrej Kmeť napísal:
Okolitý ľud slovenský nenie nejaký tupý ozembuch, ale vidí tiež, čo je videnia hodné, a čo je pamätné, zapíše pre potomstvo.
Kam zapíše? Do PAMÄTI.
Ako zapíše? Oblečie do POVESTI, a to dlhšie trvá než písmo; len treba vedieť čítať toto PÍSMO ĽUDU – čili povesť.
Na rozdiel od Andreja Kmeťa, ktorý nemal také technické vymoženosti, sme niektoré stihli zapísať aj inak. Takto nám kedysi do magnetofónu zaspievala strynká Osuských, Zuzana, nar. 1907.
Boli to také piesňové povesti, často s hororovým obsahom, podobne ako v Dobšinským pozbieraných ľudových rozprávkach. Niektoré zaznamenala pani učiteľka Oľga Kovačičová – Húsková vo zvojej zbierke Piesne z Brezovej, kde sme našli piesne Zuzany Plačkovej (1909), Anny Gabrižovej (1924), Anny Kostelnej-Tvarožkovej (1894) a manželov Kateriny Zubákovej (1898) a Štefana Zubáka (1899) z Brezovej.
KOPANIČIARSKE HORORY v podaní žiakov ZŠ M.R. Štefánika v Košariskách:
- O zbojníkovi Hrajnohovi (1.-2. ročník)
- Sestra vrahyňa (3.-4. ročník)
A ešte zopár myšlienok Vladimíra Mináča, ktoré kedysi napísal do Moravčíkovej knihy V Kiripolci svine kujú, ktoré sa ohrone hodia aj k inscenovaným fraškám – spevohrám:
Nebolo televízie ani rádia, boli len obdivuhodní, zvyčajne hrozne chudobní strýci a tecinky, čo vedeli o všetkom, lebo všetko si museli zliznúť na tom svete božom, boli ako vechte, ktorými sa kotol života drhol, aby sa nakoniec tak krásne zaligotal. Vedeli o všetkom — a keď aj nevedeli, o to viac a krajšie si to vymysleli. Nie je múdry ten, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba. Preto všetky svoje rozkokošené náuky, rozšafné príklady a poučenia o širokom spektre možností s potešením nalievali do zvedavých hláv detí a mládeže, aby budúci nositelia rána vedeli, ako svet chodí, ako sa k slnku vzlieta a v špine, krvi a blate brodí. Aby si nikto nemyslel, že je to len tak.