SLUKA V ŠKOLE

Dátum: 05.10.2017


V posledných lúčoch zapadajúceho slnka dopadajúcich na Brehy Bradla zasvietil v tráve široký klobúk bedle vysokej. Bude dobrota k večeri… Čosi zašuchotalo, drobné perká v chumáčoch padli k zemi. Útočiaci dravec zbadajúc v poslednej chvíli hubára povolil pazúry a nešťastný operenec padol k zemi. V kroví sluka, škrabanec na chrbte, pokrivená nôžka. Nechať na prírodu? Zapliesť sa do cesty? Vzácnosť vidieť takého tvora zblízka. Zabalená do vetrovky v ruksaku, rýchly zjazd na bicykli… O desať minút už čušala v lepenkovej škatuli v bezpečí školy. Noc prežila. Jej hlasný “štabarc” potešil ráno prvých prichádzajúcich žiakov. Aj Sáru. Jej praprababička Zuzana Osuská (nar. 1907) sa volala za dievockých čias Sluková. Kedysi dávno nám na magnetofónový pás ponúkla milý veršík (či pesničku bez nôty?):

“U Slukov svietia,
majú diefča s kviétja,
u Osuskích hrajú,
veru mu hu dajú,
pravda je.”

Popoludní milú sluku vyzdvihol priateľ, ochranár Jirko – do vtáčieho útulku v Žriedlovej. Varoval nás pred prílišným optimizmom. Tri dni ju kŕmili múčnymi červami, na štvrtý zdravú vypustili. Sluky ťažko znášajú dlhšie zajatie…

© 1993-2024 Základná škola M.R.Štefánika Košariská. Všetky práva vyhradené